Aj napriek tomu, že sme čisto slovensky tím, do Poľska sme sa museli zletieť z troch miest v Európe, Jaro docestoval z Čiech a ja z Dánska, dievčatá prišli s Martinom Kožárom z Košíc autom.

Deň pred naším prvým zápasom časť tímu absolvovala krásny otvárací ceremoniál a spoločnú večeru. Ako tím sme sa po večeri zápasovo naladili, vedeli sme, že proti Nórom máme vysoké šance na úspech. Súpisku sme postavili s Jarom a Katkou Vargovou vo dvojhrách a navrhli sme poradie začínajúce mixom. Verili sme, že sa nám podarí uchmatnúť prvý bod v stretnutí a tým si zaistiť kľudný priebeh.

Prvý mix o 12:00 bol pomerne nervózny a pri stave 14-18 v druhom a prehratom prvom sete sme sa s Katkou Šariščanovou na poslednú chvíľu chytili a od tohto bodu zápas viac-menej ovládli. Jaro vo dvojhre predviedol skvelý, zodpovedný výkon, nórskemu súperovi nedal počas celého zápasu dýchať a my sme sa tešili z dvoch bodov a vynikajúceho začiatku.
Rozhodnúť o celom stretnutí mohla Katka Vargová vo dvojhre, čo sa jej hladko v dvoch setoch podarilo. Už v tom momente sme vedeli, že máme vysokú šancu na švrtfinále a hrali sme absolútne bez tlaku. S Jarom sme si štvorhru užili bez náznaku stresu a pridali ešte náš posledný, štvrtý bod v stretnutí. Dievčatá už vo štvorhre neprikrášlili celkové skóre na 5-0, Nórkam podľahli a my sme z haly odchádzali spokojní a výborne naladení po vítazstve 4-1.
Deň sme ukončili spoločnou večerou a zmrzlinou na oslavu. Vedeli sme, čo nás ďaľší deň čaká a plánovali sme si zápas proti obhájcom titulu užit naplno.

Deň druhý, opäť o dvanástej a opäť v modrej. Vedeli sme, že žiaden zápas nebude prechádzka ružovou záhradou, ale cítili sme šancu v mužskej dvojhre a štvorhre, hlavne z dôvodu neprítomnosti najlepšieho dvojhrára Issy, štvrťfinalistu individuálnych ME, Corveeho. Začalo sa opät mixom, kde tentokrát Jaro po boku Katky Šarišcanovej odohrali solídny duel a rozhodne sa nie je za čo hanbiť. V druhom zápase, dvojhre mužov, som začal výborne a ovládal som hru celý prvý set. V druhom som to, žial, neudržal a tesne ho prehral. Na radosť tímu som však po 48 minútach nakoniec vydrel víťazstvo. 1-1.
Prišiel čas ženskej dvojhry. Katka Vargová nastúpila proti bývalej juniorskej majsterke Európy, ale rozhodne sa nenechala zastrašiť a zanechala dobrý dojem. Dobrý výkon podala hlavne v prvom sete, kde nechýbalo veľa, aby sme sa tešili z vítazného setu. Bohužiaľ, vo zvyšných dvoch zápasoch sme ťahali za - v mužskej štvorhre mierne - kratší koniec. Francúzom sme nakoniec podľahli 1-4, no tím bol dobre naladený.
Večer sme absolvovali spoločný tréning a opäť spoločnú večeru. Neskôr sme posilňovali tímového ducha kartovou hrou Uno a bavili sa, boli sme si takmer istí, že sa predvedieme vo štvrťfinále ME.

Ďaľší deň sme mali voľno, ktoré sme využili na dvojhodinový tréning a sledovali sme, ako dopadnú vo vzájomnom zápase naši súperi z prvého a druhého dňa. Podľa našich očakávaní, Francúzi zdolali Nórov a tým spečatili náš postup zo skupiny.
Večer sme čakali na najdôležitejšiu informáciu - náš štvrtfinálový los. A keď vyšiel, urobil nám veľkú radosť. Vedeli sme, že nastúpime proti tímu, ktorému sme pred rokom podľahli, talianskemu Milánu a vedeli sme, že máme svoje šance. Verili sme si v mužskej dvojhre a štvorhre, dúfali sme, ze sa nám k tomu podarí ukoristiť mix alebo ženskú dvojhru. Súpisku sme stavali na prvý zápas v mixe a druhú mužskú dvojhru. Plánovali sme ideálne začať 2-0 a nahnať si vietor do plachiet v našich nebesky modrých uniformách.

Bohužiaľ, v prvom zápase to nevyšlo, ked Indonézan Putro s Estónkou Ruutel boli na mňa s Katkou šarišcanovou pridobrí. Sklamaní, ale stále s vierou, sme išli k ďaľším zápasom. Po Jarovom prvom prehranom sete to nevyzeralo najlepšie, náš hráč sa však vzchopil a odohral famózny zápas, kde nakoniec v troch setoch porazil Belgicana Carraggiho a náš tím mal nový impulz hrať. Estónka Kuuba však našej Katke Vargovej nedala veľa šancí v dvojhre žien a my sme prehrávali už 1-2. Od tohto momentu bol každý bod existenčný. Na veľkú radosť tímu sa mi s Jarom podarilo v troch setoch ukoristiť víťazstvo proti indonézsko-belgickému páru. Bol to pomerne napätý zápas a výsledok nás udržal v hre o cenné kovy. 2-2.
Posledný zápas stretnutia, definitívne rozhodujúci o našom osude, a Kataríny nastupujú proti Estónkam. Naše hráčky, naneštastie, ťahali za kratší koniec a my sme sa museli so šampionátom rozlúčiť.

Mierne sklamaní, že sme tak tesne nedosiahli na bronz, zároveň veľmi spokojní, že sme sa dostali až tak ďaleko. Ako jediný tím vo štvrťfinále bez zahraničných legionárov. Ako jediný tím so štyrmi hráčmi. Ako tím z bedmintonovo takmer neznámej krajiny.

Veľká vďaka BK Lokomotíve Košice, všetkým funkcionárom, hráčom a každému, kto náš klub podporil.